Manželia Barniakovci: Máme radi, keď je susedom spolu dobre

Ľudia chcú byť súčasťou niečoho väčšieho – aj to je jeden z dôvodov, prečo v Slnečniciach tak dobre funguje komunitný život. O tom, aké je byť aktívnou súčasťou komunity, sme sa porozprávali s jednými z prvých obyvateľov Slnečníc – manželmi Barniakovcami.

Publikované

Ako dlho bývate v Slnečniciach a prečo ste sa rozhodli práve pre túto lokalitu?

Jozef: Bývame tu od júna 2013. Pre Slnečnice sme sa rozhodli z dôvodu dobrej dostupnosti do centra a zároveň pre pocit, že človek nebýva priamo v ruchu hlavného mesta. Máme veľmi blízko k prírode, to je pre nás dôležité.

Katarína: Ja som mala vysnívanú lokalitu Slnečnice, ešte keď som študovala na vysokej škole. (úsmev) Vtedy boli všade bilbordy Slnečnice – Južné mesto a už vtedy som vedela, že tu raz chcem žiť.

Za roky, ktoré ste strávili v Slnečniciach, už môžete dobre zhodnotiť vývoj tejto štvrte. Aké zmeny ste postrehli?

Katarína: Sme tu osem a pol roka. Na začiatku tu boli štyri domy v poli, jedna cesta a inak nikde nič, len tma ako na samote.(smiech) Teraz sú Slnečniceobrovskou štvrťou s hojným počtom ľudí, vybudovanou infraštruktúrou a množstvom služieb.

Jozef: Dá sa povedať, že sme boli medzi úplne prvými obyvateľmi, ktorí sa nasťahovali do Slnečníc. V našej bytovke sme dokonca boli absolútne prví.(úsmev) Prežili sme teda so Slnečnicami takmer celý ich doterajší rast. A aj po rokoch sme veľmi radi, že sme sa rozhodli ísť žiť práve sem.

Juraj Benetin: Slnečnice ľudí spájajú. To je napokon to najdôležitejšie

Juraj Benetin: Slnečnice ľudí spájajú. To je napokon to najdôležitejšie

Urbanista a architekt Juraj Benetin si s nami zaspomínal na zrod Slnečníc a porozprával nám nielen o urbanistických výzvach v Bratislave na najbližšie roky, ale aj o tom, v ktorom momente bol najviac hrdý na svoju prácu pre Slnečnice a prečo je rezidenčná architektúra jeho srdcovou záležitosťou. 

Čítať viac

"Naši susedia sú skvelí. Mnohým ľuďom v Slnečniciach záleží nielen na vlastnom bývaní, ale aj na okolí a spoločnom nažívaní."

Čo máte na Slnečniciach najradšej?

Jozef: Jednoznačne dotyk s prírodou a potom ľudí. Naši susedia sú skvelí. Mnohým ľuďom tu záleží nielen na vlastnom bývaní, ale aj na okolí a spoločnom nažívaní. Vďaka tomu je možnosť s nimi niečo tvoriť. Jednak prostredníctvom susedských podujatí, ale aj v hmotnom zmysle – vytvárať naše okolie, ovplyvňovať, ako priestor Slnečníc vyzerá. Ľudia chcú byť súčasťou niečoho väčšieho a aj to je jeden z dôvodov, prečo tu tak dobre funguje komunitný život.

Čomu sa venujete v rámci komunitných aktivít a čo vás k tomu motivovalo?

Jozef: V apríli 2016 som začal usporadúvať futbalové zápasy. Mojím cieľom primárne bolo lepšie sa spoznať aj s inými susedmi, s ktorými sa bežne iba vidím a maximálne pozdravím. Túžil som ich spoznať formou hry, športu a mal som nádej, že by to mohlo viesť aj k niečomu väčšiemu. A podarilo sa. Mnohí ľudia sa vďaka týmto zápasom zoznámili a začali formovať aktívnu komunitu. Postupne sme na to nadviazali turnajmi, ktoré sme zorganizovali spolu s developerom – spoločnosťou Cresco. Neskôr sme zorganizovali letné kino na ihrisku tu v Zóne viladomy. Natiahli sme na bránku plátno a navzájom sme si pomohli. Niektorí susedia poskytli elektrinu, iní požičali reproduktory, my sme doniesli dataprojektor. Zišli sa ľudia, ihrisko bolo plné a pozerali sme film. Bolo to skvelé.

Aké ďalšie podujatia ste ešte zorganizovali?

Katarína: Na jar organizujeme čistenie lesa, spravíme na Facebooku udalosť a pozývame susedov, aby prírode pomohli. Cez leto zvykneme medzi stromy natiahnuť sieť na hojdanie – je k dispozícii pre všetkých. Nedávno sme robili oslavu Sviatku všetkých svätých. Nechceli sme to organizovať ako typický Halloween, naším cieľom bolo, aby sme sa spoločne zamysleli nad týmto dňom a vnímali aj duchovný rozmer sviatkov.

Jozef: Manželka vysvietila sviečkami cestu lesom na jedno konkrétne miesto, kde nás čakal svetlonos(vyrezávaná tekvica)a kde sme mohli vnútorne vysloviť rôzne priania. A naspäť sme išlis lampiónmi. Zúčastnilo sa vyše 30 rodín, čiže okolo sto ľudí. To nás veľmi potešilo.

Aké ďalšie podujatia ste ešte zorganizovali?

Katarína: Na jar organizujeme čistenie lesa, spravíme na Facebooku udalosť a pozývame susedov, aby prírode pomohli. Cez leto zvykneme medzi stromy natiahnuť sieť na hojdanie – je k dispozícii pre všetkých. Nedávno sme robili oslavu Sviatku všetkých svätých. Nechceli sme to organizovať ako typický Halloween, naším cieľom bolo, aby sme sa spoločne zamysleli nad týmto dňom a vnímali aj duchovný rozmer sviatkov.

Jozef: Manželka vysvietila sviečkami cestu lesom na jedno konkrétne miesto, kde nás čakal svetlonos(vyrezávaná tekvica)a kde sme mohli vnútorne vysloviť rôzne priania. A naspäť sme išlis lampiónmi. Zúčastnilo sa vyše 30 rodín, čiže okolo sto ľudí. To nás veľmi potešilo.

Komunitný život nám pomáha pomáhať si

Komunitný život nám pomáha pomáhať si

Spája ich jedna adresa – sú susedmi, ktorí si na svoj život vybrali Slnečnice. Spája ich však aj niečo iné – svojou činnosťou stmeľujú komunitu. 

Čítať viac

"Považujem za dôležité mať pocit, že človek tu nie je sám, že sa má o koho oprieť. V tomto zmysle je pre nás komunita veľmi hodnotná."

Ktoré podujatia mali u ľudí najväčší úspech?

Katarína: Premietanie sa zrealizovalo už viac rokov po sebe a pravidelne si našlo svojich priaznivcov. Aj futbalové turnaje mali veľký úspech, dokonca sme počas nich varili guláš a pripravovali hotdogy.

Jozef: Našou snahou bolo najmä premeniť pôvodne anonymné prostredie na prívetivé, ľudsky teplejšie. Hoci s troma deťmi to nie je vždy jednoduché, organizovanie susedských aktivít nám dáva zmysel. Sme radi, že môžeme urobiť niečo hodnotné – ľudsky, nie materiálne. Okrem toho manželka je veľmi kreatívna, a keď má priestor realizovať sa, je nám doma lepšie.(smiech)

Katarína: Aj ja mám rada, keď nám je dobre.(smiech) Je pre mňa veľmi príjemné tráviť čas so susedmi a vedieť, že máme dobré vzťahy. Všetci sa tu teraz poznáme. Navyše považujem za dôležité mať pocit, že človek tu nie je sám, že sa má o koho oprieť. My nepochádzame priamo z Bratislavy, nemáme tu teda rodinu. Aj v tomto zmysle je pre nás komunita veľmi dôležitá.

Oslovili ste niekedy aj ďalších ľudí na organizáciu týchto aktivít?

Katarína: Vždy nám niekto pomôže. Aj pri poslednom podujatí mi suseda pomáhala roznášať sviečky a celé to nastajlovať. Musím povedať, že susedia sú všeobecne veľmi nápomocní. Cítiť z ich strany zaangažovanosť.

Jozef: Aj futbalové turnaje sme organizovali viacerí susedia. Ja som priniesol prvotnú myšlienku, ale realizovali sme to viacerí. Informujeme o týchto aktivitách cez Facebook v skupine Slnečnice viladomy.

Čo by ste poradili ľudom, ktorí tiež chcú rozdúchať komunitný život vo svojom susedstve?

Jozef: Často je to len o tom, že treba podnietiť prvotný záujem. Treba nejakého trendsettera, ktorý sa chytí a namotivuje aj ostatných k činnosti. Hlavné je niečo urobiť. Pokiaľ to človek urobí s dobrým úmyslom, môže veľmi efektívne inšpirovať aj ostatných. Niekedy sú v konečnom dôsledku napokon ešte aktívnejší než človek, ktorý iniciatívu začal. Najdôležitejšie je vzplanutie ohňa.(smiech) Netreba sa báť, treba iba začať. Aj my sme začínali s myšlienkou, že robíme niečo, čo považujeme za hodnotné, a nezáleží na tom, či príde jeden človek alebo dvadsať ľudí. A vždy sa nám to osvedčilo, ľudia podujatia vnímali pozitívne a zapájali sa.

Povedzte nám na záver, aké tri vlastnosti by mala mať fungujúca komunita?

Katarína: Prvé je určite chcenie. Chcieť spolu tráviť čas. Potom je dôležité odhodlanie niečo pre to urobiť, priložiť ruku k dielu. A napokon nesmie chýbať dobrá nálada a humor.(smiech) To je veľmi dôležité v živote všeobecne.

„Keď nebudete vidieť hlavu, volajte 112,“ povedal a vliezol do zamrznutého Draždiaku

„Keď nebudete vidieť hlavu, volajte 112,“ povedal a vliezol do zamrznutého Draždiaku

V Zóne mesto nás víta ajťák-otužilec, Dušan Mladý. V dave by ste ho nerozoznali – má oblečenú bundu ako bežný teplomil. O pár minút nám však zamrzne úsmev.

Čítať viac