Slnečnice sa opäť rozbehnú. Pridáte sa?

Ako vznikol nápad zorganizovať Beh Slnečnicami?

Za všetkým hľadaj ženu (smiech). Behávam tu už roky a keď som jedného dňa prišiel z tréningu, hovorím manželke, že v Slnečniciach stretávam čoraz viac bežcov. Vtedy prišiel nápad – prečo neurobiť v Slnečniciach niečo komunitné? Niečo, čo nás všetkých spojí. S niekoľkými podobne zmýšľajúcimi ľuďmi sme dali hlavy dokopy a zrazu sme mali prvý ročník. Teraz mám v tíme Patrika Saba a Peťa Lošonského, s ktorými sa skvele spolupracuje. Aktuálne spolu tvrdo makáme na príprave 2. ročníka.

Čo sa zmenilo od prvého ročníka?

Najmä to, že už nie sme len "partia, čo chce urobiť beh". Máme organizačný tím, dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú s trasami, logistikou aj sprievodným programom. Vlani sme rozdali takmer 600 medailí, tento rok očakávame ešte viac účastníkov. A najmä – naše podujatie si nenašli už len bežci, ale aj celé rodiny, deti, susedia.

Zmenil sa záujem o beh po minuloročnom Behu Slnečnicami?

Ťažko to merať číslami, ale atmosféra sa určite zmenila. Šport a pohyb boli v Slnečniciach prítomné vždy – človek len vyjde z domu a stretne bežca, cyklistu alebo korčuliara. No po minulom ročníku sme videli, že ľudia začali aktívne trénovať – kvôli pretekom, ale aj pre seba. Viem o viacerých, ktorí sa kvôli tomu naštartovali a behajú dodnes. Podporujeme to aj našimi tréningami, ktoré vedie náš sused Marek Lenčéš, majster Slovenska v behu na 5 000 metrov. A to je presne to, čo chceme – nakopnúť ľudí k pohybu. Nielen raz ročne, ale pravidelne.

Čím je Beh Slnečnicami výnimočný?

Slnečnice, to je štvrť, ktorú poznáme, milujeme a v ktorej žijeme. Neorganizujeme podujatie len ako veľké bežecké preteky, ale ako udalosť, na ktorú by sme sami radi prišli aj bez tenisiek. Máme šestku, desinku, aj polmaratón, ale aj 100, 400 a 800 metrové behy pre deti. Plus sprievodný program, ktorý poteší aj tých, čo nebehajú – skákacie hrady, maľovanie na tvár, kúzelníka, tombolu, ...

Náš cieľ je nakopnúť ľudí k pohybu. Nielen raz ročne, ale pravidelne.

Pre koho je podujatie určené?

Pre každého, kto má chuť byť súčasťou. Môžeš prísť bežať polmaratón, alebo sa len prejsť s deťmi, povzbudzovať a nasávať atmosféru. Veľa ľudí prišlo minulý rok len pozrieť – a tento rok sa už registrovali. Niekto objavil radosť z behu, niekto komunitu.

Ako prebieha registrácia a kam poputuje výťažok zo štartovného?

Registrácia je veľmi jednoduchá – stačí ísť na stránku www.behslnecnicami.sk, vybrať si trať a vyplniť základné údaje. Tento rok navyše venujeme polovicu výťažku zo štartovného Národnému ústavu detských chorôb (NÚDCH). Veríme, že aj týmto spôsobom môže mať každý zabehnutý kilometer väčší zmysel.

Ako vyzerajú trasy a čo bežcov čaká?

Štartujeme a končíme na trávniku za gastrom v Zóne mesto. Trasy pre dospelých smerujú na hrádzu, sú príjemné, rovinaté a s krásnymi výhľadmi. Všetko je dobre značené, na križovatke s Azúrovou bude aj polícia, ktorá bude organizovať dopravu. Máme aj zdravotnú službu, šatne, úschovňu vecí, občerstvenie, ... Chceme, aby sa každý cítil komfortne.

Pre každý prípad majú bežci na zadnej strane štartového čísla uvedený kontakt na zdravotnú službu. Zároveň budú na trati naši dobrovoľníci, ktorí sú inštruovaní, ako pomôcť. Zdravotníci budú mať svoje stanovište pri štarte, takže pomoc je vždy nablízku.

Z gauča na hrádzu: Marek Lenčéš ukazuje, že behať môže naozaj každý

Marek Lenčéš je dvojnásobný majster Slovenska v behu na 5000 metrov, ale aj rodený Petržalčan, ktorý si ako miesto pre život vybral práve Slnečnice. V rozhovore hovorí o tom, čo mu na Slnečniciach najviac vyhovuje, prezradí svoje obľúbené trasy a tiež to, prečo v Slnečniciach organizuje bezplatné tréningy pre svojich susedov a komunitu.

Čítať viac

A čo tí, čo nebývajú v Slnečniciach? Môžu sa behu zúčastniť tiež? 

Beh je otvorený pre každého – minulý rok sme mali pár bežcov aj zo zahraničia. Radi by sme pritiahli aj účastníkov z iných krajín. Ale najviac nás teší, keď sa pridajú ľudia zo štvrte. Keď rodičia prihlásia deti, keď susedia spolu trénujú, keď sa niekto odhodlá začať behať– vtedy to má zmysel.

Ako je to s dobrovoľníkmi?

Bez nich by to nešlo. Hľadáme stále nových – ideálne ľudí, ktorí už v minulosti robili dobrovoľníkov, vedia, o čom to je a majú vzťah k športu. Potrebujeme ich dosť, najmä na zabezpečenie tratí. Ak má niekto chuť pomôcť, nech nám napíše cez formulár na webe, alebo cez sociálne siete. Určite sa mu ozveme.

Na čo sa vy osobne najviac tešíte? 

Na ten moment pred štartom, keď sa zídu desiatky ľudí, pozdravia sa, rozcvičia, usmejú. Vtedy cítim tú energiu a poviem si, že to celé má zmysel. A keď vidím deti s medailami, ktoré majú pocit, že vyhrali olympiádu – to je najviac.

Kam by ste chceli beh posunúť do budúcna?

Chceli by sme zachovať komunitnú atmosféru a zároveň zvyšovať kvalitu podujatia. Možno pridať nové kategórie, spraviť večerný beh alebo štafety. Ale nechceme z toho spraviť masový event. Chceme, aby si ľudia povedali – toto je naše.

Bývate v Slnečniciach. Ako sa vám tu žije? 

Výborne. Je to mladá, dynamicky sa rozvíjajúca štvrť s množstvom zelene, detských ihrísk a skvelej infraštruktúry. Žijeme tu aktívne, trávime čas so susedmi – máme výborné vzťahy v bytovom dome a stretávame sa aj mimo povinností. Človek tu nájde všetko – od obchodov, cez reštaurácie, až po cyklotrasy či električku, na ktorú sme v Petržalke čakali roky. Vďaka novým priechodom cez Panónsku cestu, dobrej dostupnosti MHD a cyklotrasám môžeme pokojne nechať auto doma. A to je pre nás veľká vec.

Slnečnice sú mladá, dynamicky sa rozvíjajúca štvrť s množstvom zelene, detských ihrísk a skvelej infraštruktúry. 

Ako vnímate komunitu v Slnečniciach?

Za tie štyri roky, čo tu bývam, som spoznal kopec úžasných ľudí. Susedia sa zdravia, stretávame sa na podujatiach, pomáhame si. Beh Slnečnicami je tiež jedna z aktivít, ako komunitu posilniť. A zdá sa, že to funguje.

Kam najradšej chodíte behať v okolí Slnečníc?

Zvyčajne vyrážam priamo zo Zóny mesto. Najčastejšie bežím smerom na hrádzu, okolo Dunaja, kde sú krásne rovinky a pokoj. Keď chcem niečo viac lesné, vyberiem sa smerom na Draždiak alebo do lužných lesov – tam je to úplne iný svet. A ak mám viac času, obľubujem aj trasu cez Jarovskú bažantnicu do Rakúska. Je super, že za pár minút si mimo mesta a máš okolo seba prírodu.