Mesto má slúžiť aj deťom. Ako sa s nimi žije v Slnečniciach?

Slnečnice sme od začiatku budovali ako pestrú štvrť, kde sa budú dobre cítiť individualisti, ale aj rodiny s deťmi. Už dnes si tu rodinu založili stovky ľudí, ktorí aktívne využívajú ihriská, blízkosť lesov aj príležitosti pre trávenie aktívneho času. Na to, ako sa dnes v štvrti žije s deťmi sme sa pýtali rodiny Barniakovcov, ktorá tu žije od samého začiatku; a s trénerom detského futbalového tímu Tomášom Varadínkom.

Vidíme rozvoj štvrte a jej perspektívu

Manželia Jozef a Katarína Barniakovci sa do Slnečníc nasťahovali už pred deviatimi rokmi. Bývajú tu od momentu spustenia prvej fázy predaja. Postupne sa ich rodina rozrástla o dvoch synov a jednu dcérku.

Štvrť poznajú veľmi dobre a vedia, ako sa postupne rozširovala a pochvaľujú si možnosti, ktoré im Slnečnice spolu s výbornou polohou ponúkajú. Porozprávali nám o tom, prečo si pre život vybrali práve toto bývanie, ako sa im tu žije a či je to vhodná štvrť pre mladé rodiny s deťmi.

Čo vás pritiahlo do Slnečníc?

Katarína: Spomínam si na to, ako som ešte na internáte registrovala bilbordy s reklamou na Slnečnice – Južné mesto. Hovorila som si, že by bolo úžasné tam bývať.

Jozef: Ja som to mal veľmi podobne. Tiež som mal Slnečnice vyhliadnuté, ale nejako som na to zabudol. Našťastie ma oslovilo Cresco s ponukou bývania a tak to vyšlo. Kľúčový dôvod vtedy nebol, že tu chceme mať rodinu, jednoducho nás zaujal projekt ako taký. A páčila sa nám aj lokalita. Pritom na začiatku to boli štyri domy.

Keďže sme medzi prvými, ak nie prví, čo sa sem nasťahovali, prešli sme si celým vývojom tejto štvrte. Ticho na začiatku vystriedal ruch a život a v Zóne mesto postupne pribudli potraviny, reštaurácia, kaviareň, a napokon aj ďalšia infraštruktúra. Sledovali sme, ako sa to tu postupne zapĺňa.

Ticho na začiatku vystriedal ruch a život a v postupne pribudli potraviny, reštaurácia, kaviareň, a napokon aj ďalšia infraštruktúra. Sledovali sme, ako sa to tu postupne zapĺňa.

V Zóne mesto vyrástla prvá časť parku. Kedy si v ňom budete môcť oddýchnuť?

Dokončenie prvej časti parku v Zóne mesto je v Slnečniciach horúcou témou. O tom, ako sa park budoval, čím bol inšpirovaný, ale aj ako sa bude ďalej rozširovať, sme sa rozprávali s Ladislavom Hoffmannom, riaditeľom výstavby v CRESCO REAL ESTATE.

Čítať viac

Ako sa vám tu žije a čo sa vám na projekte páči?

Jozef: Aj keď sme na okraji, je to stále Bratislava. Má dobré napojenie na hrádzu, zároveň dobré autobusové spojenie s mestom. Projekt je nízkopodlažný a cítiť tu prírodu.

Katarína: Ja sa tu cítim doma, som spokojná.

Jozef: Od začiatku sme cítili, že tento projekt je pre nás stvorený. Môžem povedať, že sa nám to potvrdilo. Už to len obohatili ľudia, ktorí sa sem nasťahovali. Veľakrát ide o rodiny a ľudí, čo majú záujem spolunažívať v peknom prostredí, o ktoré sú ochotní sa zároveň aj starať a neničiť ho.

Katarína: Asi dva, dva a pol roka dozadu, keď sa naša rodina rozrástla, sme stáli pred vážnym rozhodnutím. Riešili sme náš životný priestor. Prehodnocovali sme, či tu zostaneme alebo sa odsťahujeme a sme veľmi radi, že sa nám to všetko podarilo vyriešiť tak, že sme mohli ostať v Slnečniciach.

Jozef: Išli sme do väčšieho v rámci Slnečníc a to práve preto, že sme tu spokojní. Zároveň vidíme tie možnosti a perspektívu štvrte.

Z toho sa dá povedať, že sa tu s deťmi žije dobre...

Katarína: S deťmi na materskej a rodičovskej som tu strávila naozaj veľa rokov. A je super, že pri budovaní Slnečníc mysleli na to, že každá z častí má bezpečný a pekný priestor pre deti. Platí to pre každú etapu. Sú tu detské ihriská, multišportové priestory pre loptové hry, hojdačky. A zároveň tu je len na skok les a pole, čiže kus prírody.

Jozef:Ľudia chodia do prírody opekať a na pole púšťať šarkany a lietadlá.  Dobrý prístup na hrádzu umožňuje prechádzky či korčuľovanie.

Sú tu detské ihriská, multišportové priestory pre loptové hry, hojdačky. A zároveň tu je len na skok les a pole, čiže kus prírody.

Čiže ako pozitívum vnímate, že je tu veľa príležitostí na trávenie času s deťmi?

Katarína:Áno, je tu veľa príležitostí najmä pre malé deti a maminy na rodičovskej, ktoré chcú tráviť čas vonku. Čo by sme ešte privítali, sú možnosti pre staršie deti, také čo majú už viac ako sedem rokov. Väčšie preliezky, ako napríklad taká veľká pavučina, by boli vítané. Pre menšie detičky tu preliezky sú.

Jozef: Alebo nejaká forma pump ride parku by sa tu tiež vedela využiť.

Katarína: Takisto by som ako mama malých detí aj žena, ktorá tu žije, privítala nejaké denné komunitné centrum, kde by sa mohli ľudia družiť.

Jozef: Niečo, čo by bolo k dispozícii aj v zlom počasí.

A ako vnímate bezpečnosť štvrte?

Katarína: Ako mama sa tu cítim bezpečne.

Jozef:Je to tu uzavreté, nie je tu priamo nijaká frekventovaná cesta a ihriská sú vo vnútroblokoch s dostatočným odstupom od hlavnej cesty.

Čo máte najradšej na rodinnom živote v Slnečniciach?

Jozef: Mám najradšej tú pestrosť. Ak trávite čas stále na jednom a tom istom ihrisku, môže sa vám zunovať. Dokážem potom relatívne rýchlo a pešo prejsť na iné ihriská v okolí. Môžem ísť aj do Zóny mesto. Alebo na hrádzu a urobiť si vlastný plán.

Katarína: Ja si naozaj veľmi cením ten lesík, vďaka čomu nie sme len na ihriskách. Hodí sa to, aj keď deti nie sú úplne zdravé. Nechceme, aby sa socializovali, ale chceme ísť von, tak sa vyberieme do lesíka na prechádzku.

Nová verejná škôlka v Slnečniciach, alebo keď sa poplatok za rozvoj vracia späť do lokality

Existujúcu súkromnú škôlku doplní v Zóne viladomy aj štátne zariadenie. Vzniknúť by tu malo miesto až pre približne 70 detí, najmä zo štvrte Slnečnice a priľahlých častí Petržalky.

Čítať viac

Kde vidíte priestor na zlepšenie?

Katarína: Dnes je to tu už dosť vybudované, ale privítali by sme viac možností voľne dostupného parkovania. Napríklad pre mladé rodiny, ktorým budú chodiť pomáhať rodičia s deťmi, pre návštevy, opatrovanie a podobne.

Jozef: Ale celkovo to vnímame tak, že veci sú v procese. Vidíme, ako sa tu reálne veci budujú. Súkromné jasle a škôlku čoskoro doplní štátna škôlka, pribudne detská klinika. Chýba mi tu ešte nejaký fyzický priestor s možnosťou realizácie komunitných aktivít.

Vidíme, ako sa tu reálne veci budujú. Súkromné jasle a škôlku čoskoro doplní štátna škôlka, pribudne detská klinika.

Netreba veľký talent, stačí chuť zahrať si

Deti sa rozplačú často, ale vysvetľujem im, že futbal aj bolí a že nie sme z cukru. Treba sa len otriasť a trpezlivo ísť ďalej, hovorí vášnivý futbalista a obyvateľ Slnečníc Tomáš Varadínek. V Slnečniciach už päť rokov trénuje deti. Porozprával nám o tom, ako nápad trénovať deti v Slnečniciach vznikol a aké zmeny na deťoch pozoruje po týždňoch hrania.

Ako vznikol nápad trénovať deti v Slnečniciach a ako ste sa k tomu dostali?

Futbal hrávam celý život. Momentálne za TJ Čunovo, čo je piata futbalová liga. Najvyššie som hrával tretiu ligu. Po vážnom zranení kolena som chcel zostať v kontakte s futbalom a byť stále aktívny. Spravil som si preto UEFA C licenciu, vďaka ktorej môžem trénovať deti. Začal som s tým v Čunove. Keď som si v Slnečniciach kúpil byt, napadlo mi čosi podobné rozbehnúť aj pre tunajšie deti.

Videl som, že už to nie je ako za mojich čias, kedy som nasadol na autobus a išiel za futbalom krížom cez celé mesto. Rodičia sú často takmer ako taxikári a deti rozvážajú po tréningoch. Chcel som im to uľahčiť a spojiť to s tým, čo ma baví. Je naozaj veľká výhoda, že nemusia nikam cestovať, vyjdú z domu alebo bytovky a dieťa je rovno na tréningu. Plus mnohé z detí, najmä tých starších, časom prichádzajú a odchádzajú samé. Takže opäť je to úľava pre rodičov.

Je naozaj veľká výhoda, že deti nemusia nikam cestovať, vyjdú z domu alebo bytovky a dieťa je rovno na tréningu.

Pre aké deti sú tréningy vhodné?

Dievčat chodí bohužiaľ málo. Chcem ich v tomto povzbudiť, aby prišli a ostali aj ony. Väčšinou vydržia tak jeden-dva tréningy. Máme dve skupinky, na ihrisku pri lesíku trénuje kategória menších detí, čiže od štyroch do šiestich-siedmych rokov a na novom ihrisku v parku je skupinka starších. Obidva tréningy prebiehajú súčasne.

Jeden tréner sa venuje mladším, druhý starším. Bývajú v utorky od piatej do šiestej. Sme tu v tých teplejších mesiacoch, čiže od apríla do júna a potom v septembri a októbri. Máme teraz asi najsilnejšie obdobie, príde aj 18 mladších detí, starších je prihlásených asi 14.

Čo sa dá na deťoch vďaka tréningom odpozorovať?

Medzi prvým tréningom a povedzme tréningom po pár týždňoch vidím najmä osobnostné zmeny. Najviac pozorujem, ako sa im zlepšuje schopnosť kamarátiť sa. Prídu plachí, hanbia sa a potom vidím, ako vznikajú kamarátstva. Keď sa stretnú mimo lopty, vidím ako kričia „Ahoj, Vlado!“ a tešia sa na seba, objímajú sa. Aj tu na tréningoch, prvých päť minút im dovolím povedať si, čo bolo v škôlke, škole, aby potom nerozprávali cez tréning. Aj keď to nefunguje úplne perfektne. (smiech)

“Najviac pozorujem, ako sa im zlepšuje schopnosť kamarátiť sa. Prídu plachí, hanbia sa a potom vidím, ako vznikajú kamarátstva.”

Plus vidím, ako sa zlepšujú v samotnej hre, koordinácii pohybov a práci s loptou. Systém je nastavený tak, že následne po nadobudnutí základných futbalových zručností mladší prechádzajú k starším. Keď vidíme, že niektorý z chlapcov má talent a chce viac, povzbudzujeme rodičov, aby ho v tom podporovali a poslali do profesionálnejších klubov. Nám tu ide naozaj o základy a o to, aby deti mali program a získali vzťah k športu.

Šport v meste nie sú len fitká – dá sa to aj vonku a celý rok

Šport v meste môže byť výzva: nie všade je to blízko do prírody či na športovisko. S osobným trénerom Marekom Olejarom, ktorý pôsobí ako inštruktor skupinového cvičenia v Slnečniciach, sme sa porozprávali o tom, prečo má význam cvičiť vonku a ako začať s tréningmi aj v chladnejšom počasí.

 

Čítať viac

Takže zmysel vašich tréningov je, aby si zahral hocikto s chuťou, nielen talentom a aby ste odbremenili rodičov?

Presne tak. Deti samé zistia, či majú futbal naozaj tak radi. Pretože v profesionálnom klube to bývajú tri až štyri tréningy a zápasy do týždňa. U nás je to o základoch hry a potom pokojne nech idú za tým snom. Vieme rozoznať aj talent, aj ja registrujem niekoľkých chlapcov od nás vo futbalových kluboch ako Inter či Petržalka. Ale nie je to naozaj len o tom talente, keď to to dieťa baví, dôležité je, že sa hýbe a že je v kolektíve.