Peter Kubaš: „Počas MDD ma veľmi potešilo, že som tam nevidel nikoho zamračeného.“

Čo vás inšpirovalo zorganizovať podujatie pre deti na MDD?

Bude to znieť ako klišé, ale susedia. Pred pár rokmi sme MDD už organizovali, ale v menšom. Hlavne mamičky chceli, aby sme si to zopakovali, lebo sa im aj deťom toto podujatie páčilo. Pôvodne sme MDD organizovali len pre našu bytovku. Zistili sme, že by takéto podujatie chceli aj susedia z iných bytoviek. Vzhľadom na očakávaný počet záujemcov sme to už nemohli zorganizovať vo vnútroblokoch, museli sme vymyslieť inú alternatívu.

Kde sa teda podujatie tentokrát konalo a koľko návštevníkov prišlo?

Podujatie sa konalo za Slnečnice marketom na lúke. V špičke, asi okolo štvrtej popoludní, tam bolo určite niekoľko stoviek návštevníkov. Celkom dobre tam zafungovala aj samoregulácia – zhruba rovnaký počet ľudí odchádzal a prichádzal zároveň. Priestor teda nebol nikdy prázdny, ani príliš preplnený.

Čo všetko ste pre deti pripravili?

Deti tu našli skákacie hrady, elektroautíčka, súťaž v maľovaní, preťahovanie lanom, skákanie vo vreci, maľovanie na tvár, balóny, cukrovú vatu či detské jedlá – zdravé burgre a hotdogy. Aj pre dospelých boli samozrejme v ponuke nápoje a občerstvenie. Podujatia sa zúčastnili záchranári, ktorí deťom ukázali a vysvetlili prvú pomoc.

Podvečer prišli aj hasiči, o ktorých bol veľký záujem. Poukazovali techniku a splnili deťom priania, pozapájali hadice s vodou, ukázali nácvik akcie a zavŕšili to poriadnou penovou párty. Podarilo sa nám zabezpečiť aj dopravných policajtov – hoci len na polhodinku, ale deti sa veľmi potešili.

Detská poliklinika v Slnečniciach rastie a prijíma nových pacientov

Obľúbená poliklinika Dr. Martinko v týchto mesiacoch rozširuje ponuku služieb zdravotnej starostlivosti pre deti. Ktoré ambulancie tu nájdeme už dnes a ktoré ďalšie pribudnú v Slnečniciach v blízkej budúcnosti? Porozprávali sme sa s Danielom Kodajom, zakladateľom detskej polikliniky Dr. Martinko v Zóne mesto.

Čítať viac

Developer Cresco postavil veľkú terasu s prístreškom a poskytol stoličky a ležadlá. Vďaka tomu vznikol aj priestor pre relax. Stan sa napokon ukázal ako nevyhnutnosť, pretože na slnku bolo naozaj teplo a mnoho aktivít prebiehalo priamo pod ním. V stane bola aj ochladzovacia para, čo bolo tiež super pre pohodlie návštevníkov.

Ako prebiehala organizácia, čo všetko bolo treba vybaviť?

V prvom rade bolo dôležité včas zarezervovať skákacie atrakcie. Ak by sme ich nevybavili v predstihu, termín podujatia by sme museli posunúť. Následne sme riešili priestor, v čom sme spolupracovali s Crescom.

S organizáciou pomáhali aj susedia z okolitých domov: každý pouvažoval, kto z jeho známych sa zaoberá niečím, čo by nám mohlo pomôcť a mnohé veci sme vybavili v rámci kamarátskych vzťahov. Takto sme zohnali aj hasičov a dopravných policajtov. S organizáciou nám tiež pomáhal developer a prevádzka Leon. Ceny do súťaží sme zabezpečili v rámci komunity, s prispením Kidmanie a Leonu. Spojili sme sily a išlo to.

Všetci sa usmievali a deti si to nesmierne užívali. Pačílo sa mi, že ľudia sa už navzájom poznajú a vedia si pomôcť. Človek sa stále mal s kým rozprávať.

Prišli nejaké prekážky, ktoré ste museli vyriešiť?

Pri organizácii, napodiv, nie. (Úsmev) Bežné problémy, ktoré bolo treba riešiť, prišli počas samotného podujatia, ale nebolo to nič, s čím by sme si nevedeli poradiť. Napríklad vypadla elektrina, nešla chladnička, niekto sa pýtal, kam má zložiť stôl a podobne. Čo sa týka načasovania, museli sme sa koordinovať v reálnom čase, na mieste: súťaže museli byť usporiadané tak, aby sa s ničím iným neprekrývali. Musím povedať, že to išlo celkom hladko.

Aký pocit ste si z podujatia odniesli, čo vás potešilo najviac?

Ja som mal veľmi dobrý pocit. Potešilo ma, že som tam nevidel nikoho zamračeného. (Úsmev) To je v dnešnej dobe vzácnosť. Všetci sa usmievali a deti si to nesmierne užívali. Pačílo sa mi, že ľudia sa už navzájom poznajú a vedia si pomôcť. Človek sa stále mal s kým rozprávať.

Čo máte na Slnečniciach najradšej?

Bývam tu od roku 2018 a za ten čas som si uvedomil, že Slnečnice majú veľmi dobrú polohu – na všetky smery je to blízko. Na dosah je hrádza a vďaka Slnečnice Marketu človek nikam nemusí chodiť. Keď prídem z práce domov, už sa nemusím nikam presúvať, všetko dôležité vybavím priamo tu.

Ako vnímate miestny komunitný život?

Pri počte 5000 ľudí a pri rôznych vekových kategóriách sú tu rôzne menšie komunity, ktoré si rozumejú. Teší ma, že vidím aj dôchodcov, ktorí si večer idú zahrať petanque za market, chodí aj moja mama. Kto chce, môže sa stretnúť so susedmi a stráviť spoločne príjemný čas presne podľa svojich preferencií – sú tu na to vytvorené podmienky.

„V Petržalke som nikdy nechcel bývať, nakoniec tu zapúšťam korene.“

Sympatického právnika Vladislava Pastuchu možno poznáte pre jeho záľubu šoférovať bratislavské električky, my vám ho ale predstavíme z iného uhla.

Čítať viac

Tešíme sa už aj na park, vďaka ktorému budú tieto podmienky ešte o úroveň lepšie. S pribúdajúcimi obyvateľmi sa Slnečnice menia a ožívajú. Je to živý organizmus, ktorý sa mení a to, čo fungovalo pred dvoma, troma rokmi už teraz nemusí stačiť. Páči sa mi, že sme k sebe navzájom ľudskí. Nielen susedia, ale aj podnikatelia. Napriek tomu, že každého zaujíma najmä to, čo sa ho bezprostredne týka, radi si pomáhame ak vieme.

Spomínam si na jeden zážitok, bol tu kedysi podnik Elefant a v ňom bol prevádzkar Vlado. Keď sme pred pár rokmi na pôvodné podujatie MDD objednávali napríklad pivo, pomohol nám s prebraním a s odovzdaním sudov a ušetril nám tým kopec roboty. Urobil to nezištne, len preto, lebo tu funguje komunita. Na tento moment spomínam rád.

Čo by ste poradili susedom, ktorí by sa tiež chceli pustiť do organizovania podobných podujatí?

Hlavné je nevzdať sa a urobiť to. Kde je vôľa, tam je cesta – vždy sa dá nájsť nejaký spôsob, ako priniesť nový rozmer medzi ľudí, ako ich potešiť a urobiť niečo, čo prispeje k spokojnému životu v štvrti.

Budete organizovať MDD aj na budúci rok?

Myslím, že to sa ukáže samo – ak si ho ľudia budú pýtať, tak sa do toho určite pustíme. Uvidíme, či sa toho zhostím ja, alebo niekto iný – nikto nevie, čo bude o rok. Myslím však, že ak sa pridajú aj ďalší, rozhodne môžeme niečo zorganizovať. Ak sa niekto bude chcieť pridať, pokojne sa ozvite a niečo vymyslíme. (Úsmev)