Matej Grébert: Projekt Nad mestom prinesie bývanie v najväčšej guči zelene v Slnečniciach

Ako treba vnímať hustotu výstavby v kontexte hlavného mesta?

Najlepšie uvediem vnímanie hustoty na konkrétnom príklade. Viedeň je len o pár desiatok štvorcových kilometrov väčšia ako Bratislava, a čo sa týka hustoty zaľudnenia, Bratislava má 1 293,52 obyvateľa na km² a Viedeň má 4 630,8 obyvateľa na km². Viedeň opakovane obsadzuje v rebríčkoch kvality bývania popredné priečky v celosvetovom meradle. Preto si myslím, že hustoty zaľudnenia sa netreba báť, len treba vedieť efektívne využívať priestor, ktorý máme k dispozícii. Správna hustota zaľudnenia je veľmi dôležitá.

Prečo je kľúčové využívať priestor v intraviláne Bratislavy efektívne?

Čím je mesto hustejšie a intenzívnejšie využité, tým na menšej ploche môže byť. Čím menšiu plochu zaberajú samotné budovy, tým kvalitnejšie a intenzívnejšie využívané môžu byť verejné priestory. Zároveň mesto vďaka tomu nerastie zbytočne do šírky. Šetríme voľnú prírodu a nenahraditeľnú úrodnú pôdu na poliach okolo Bratislavy. Cieľom každého moderného mesta by mala byť intenzívnejšia výstavba v intraviláne. Krajina sa nedá nafúknuť, preto bude tlak na efektívne využitie každého metra neustále silnieť.

To však neznamená, že treba zabudnúť na verejné priestory – práve naopak. V intenzívne využitom meste sú verejné priestory kľúčové. Tým, že nie sú veľké, aj ich správa a údržba je oveľa jednoduchšia. Mali by sme rozhodne obmedziť satelitné bývanie okolo Bratislavy. Rozťahovanie nášho hlavného mesta do okrajových častí a za intravilán zvyšuje tlak na každodennú mobilitu, ktorá následne generuje ďalšie problémy.

Cieľom každého moderného mesta by mala byť intenzívnejšia výstavba v intraviláne. Krajina sa nedá nafúknuť, preto bude tlak na efektívne využitie každého metra neustále silnieť.

Občas sa stretávame s pojmom „urban sprawl“. Čo to je a ako mu zabrániť?

Roztiahnutosť. Čiže presný opak toho, o čo sa snažíme. Vyššie spomínané kobercové nálety rodinných domov v satelitoch okolo Bratislavy bez potrebnej vybavenosti, či už dopravnej, alebo sociálnej, považujeme za to najhoršie, čo sa celému funkčnému bratislavskému regiónu stalo za posledné obdobie.

Čo treba zohľadniť pri dlhodobom plánovaní miest?

Položme si otázku, čo je to mesto? Mesto sú verejné priestory medzi domami. Ak tento priestor nevznikne, ako na mnohých miestach napríklad v Petržalke, nastáva problém. Priestory medzi budovami sú neidentifikovateľné, ľudia sú v nich stratení. Interakcia medzi ľuďmi nie je kvalitná. Nedávno mal v Starej tržnici prednášku dánsky architekt Jan Gehl práve na túto tému. Leitmotívom bolo, že všetko vychádza z človeka, jeho potrieb a jeho vnímania. Máme jedny oči, jedny uši, zmysly máme rovnaké. Prostredie, v ktorom sa pohybujeme, na nás nejakým spôsobom vplýva. Pri plánovaní je dôležité sústrediť sa na to, aby na nás vplývalo dobre.

Ako sa to dá docieliť?

Najmä správnou mierkou, uchopiteľným priestorom a navodením pocitu bezpečnosti. Všimnite si, ako sa ľudia zvyknú posadiť, keď sú na námestí. Všetci sedia v rohu, aby mali dom, respektíve budovu za sebou, aby videli priestor pred nimi. Potrebujeme mať pocit bezpečia a vedieť vnímať priestor okolo seba. Mesto musí byť navrhnuté tak, aby v ňom človek bol schopný dlhodobo vydržať, v ideálnom prípade, aby sa v ňom cítil príjemne.

V duchu tejto filozofie sa snažíme navrhovať priestory aj v rámci Slnečníc. Slnečnice sú pripravené na to, aby v nich mohol vznikať život. Keď sa bavíme o nenahraditeľnej funkcii definovaného verejného priestoru, potom dôležitým momentom pri našom centrálnom parku je aktivácia jeho priestoru. Treba ho zrealizovať tak, aby ponúkal príležitosti na rozvoj obyvateľov a ich vzájomných vzťahov a väzieb. Aby napĺňal poslanie efektívneho verejného priestoru.

Pomer medzi prírodnou a úžitkovou plochou je v prípade výškovej zástavby najlepší zo všetkých druhov zástavby.

Patria výškové budovy do miest budúcnosti?

Jednoznačne áno. Sú najcitlivejšie k prírodnému prostrediu. Pomer medzi prírodnou a úžitkovou plochou je v prípade výškovej zástavby najlepší zo všetkých druhov zástavby.

Najefektívnejšia, najekologickejšia a zároveň najkapacitnejšia cesta v meste je vertikálna, čiže výťah. Výstavba do výšky zaberá najmenej miesta a umožňuje vytvárať verejné priestory.

Prečo padlo rozhodnutie postaviť výškové budovy práve v časti Slnečnice Nad mestom?

Je to kombinácia všetkých spomenutých aspektov. Základná koncepcia spočívala v tom, aby sme maximalizovali zeleň. Projekt Nad mestom je zónou, ktorá susedí s najväčším parkom v Slnečniciach. A my sme tento park chceli urobiť ešte atraktívnejším. Solitérne objekty pripomínajú obrovské stromy, ktoré trónia nad parkom. Aj ich odstupy a výšky sú také, aby sme zachovali vzdušné prostredie s odlišným charakterom od Zóny mesto, ktorá sa vyznačuje blokovou štruktúrou. Tu sme sa snažili o opak – zo severnej strany sme chceli lokalitu otvoriť smerom k parku, a preto sme blokovú výstavbu v projekte Nad mestom umiestnili na jej južný koniec. Vďaka tomu, že veže sú bodovými objektmi, prepustia do parku viac svetla.

Projekt Nad mestom je zónou, ktorá susedí s najväčším parkom v Slnečniciach. Výškové bytovky pripomínajú obrovské stromy, ktoré trónia nad parkom.

Ako bude park prepojený s projektom Nad mestom?

Projekt Nad mestom prinesie bývanie v najväčšej guči zelene v Slnečniciach. Tak ako New York má svoj Central Park, tak aj Slnečnice budú mať jeden veľký centrálny park, ktorý poslúži všetkým Slnečničanom. Bude, samozrejme, trošku inak prerozprávaný. Park bude pomedzi výškové budovy v projekte Nad mestom pretekať až do vnútroblokov na južnej strane. Bude mať jedného správcu, ktorý sa postará o jeho údržbu a zdravie – zabezpečí polievanie rastlín, odhrabávanie lístia, opravy mobiliára a všetko potrebné.

Platany, labyrint, výbeh pre psy, gril a iné prvky nájdete v novom parku

Už v týchto týždňoch postupne osádzame jednotlivé riešenia od krajinných architektov, autorov návrhu parku, Zuzany Isteníkovej a Dávida Gregu. Prečítajte si, čo a kde sa bude v parku nachádzať.

 

Čítať viac

Čím sú bytovky v projekte Nad mestom špecifické, čím sa odlišujú od ostatnej zástavby v Slnečniciach?

Nad budovami sme uvažovali v súvislosti s okolím aj s poveternostnými podmienkami, a preto sme uskutočnili niektoré zmeny. Čo sa týka fasád výškových budov, zvažovali sme viaceré možnosti. Napokon sme vzhľadom na výšku výstavby zvolili to riešenie, ktoré ponúka možnosť jednoducho a efektívne zasklievať balkóny, resp. lodžie. Vo vyšších poschodiach treba rátať aj s občasnou veternosťou, preto mnohí obyvatelia túto možnosť uvítajú. Je to novinka v rámci fasád v Slnečniciach. Spôsob, akým sa dajú balkóny a lodžie zasklievať, bude súčasťou dizajn manuálu tejto konkrétnej časti, vďaka čomu zachováme estetickú celistvosť objektov.

Čo sa týka samotných bytov, zameriavali sme sa na to, aby pôdorysy boli kvalitné a v maximálnej miere slúžili ľuďom. Investovali sme do toho veľa sily a energie. Pestrosť architektonického riešenia sme dosiahli rôznou výškou a zároveň rôznym vzájomným natočením budov.

Ako ste pristupovali k parkovaniu?

V tejto etape sme sa snažili minimalizovať povrchové parkovanie na teréne tak, aby mohol vyniknúť park. Parkovanie sme upratali v čo najvyššej možnej miere pod zem do dvoch podzemných parkovacích podlaží. Takýmto spôsobom sa nám podarilo pokryť potrebu parkovacích miest v tejto lokalite a zároveň sme nemuseli obetovať verejný priestor.

Ako spolu súvisí infraštruktúra a hustota výstavby?

Čím hustejšia je výstavba, tým efektívnejšie sú využívané cesty. Vďaka tomu sú ich správa a servis lacnejšie a je na ne vyčlenených viac peňazí. Viac ľudí ich používa a platí na ne dane a poplatky. Preto si komunikácie v hustejšie zastavaných zónach môžu dovoliť byť vyššej kvality. Opäť spomeniem Viedeň – kto už išiel autom po Viedni, vie, akej kvality sú tam cesty a na akej úrovni je ich údržba.

To isté by sme mohli postupne dosiahnuť aj u nás. Čo sa týka samotných Slnečníc, sú bezproblémovo obslužné v rámci infraštruktúry. Neďaleko je nový obchvat a Panónska cesta. Čoskoro budú mať Slnečnice jednu extrémnu výhodu a tou bude električka. Nie je nič lepšie, ako prejsť sa cez krásny park priamo na zástavku električky, ktorá vás odvezie do centra za desať – pätnásť minút.

Ing. arch. Matej Grébert

Narodil sa v roku 1981 v Bratislave, vyštudoval Fakultu architektúry na Slovenskej technickej univerzite. Počas štúdií sa úspešne zúčastňoval na rôznych študentských súťažiach a absolvoval študijný pobyt na University of Luton (dnešnej University of Bedfordshire). Ako čerstvý absolvent založil v roku 2004 spolu s Jurajom Benetinom architektonický ateliér Compass, ktorému sa venuje dodnes. Stojí za veľkými polyfunkčnými projektmi, ktoré menia tvár súčasnej Bratislavy. Medzi najväčšie patrí rezidenčný projekt Slnečnice, ktorý získal rad architektonických ocenení a s tímom architektov sa mu venujú bezmála 17 rokov. Podieľa sa na prerode územia bývalej cvernovej továrne, dnes nazývanej Zwirn, vzniku novej mestskej štvrte zvanej Nový Ružinov alebo projektu Urban Residence na Račianskej ulici v Bratislave. Od roku 2017 je výkonným členom predstavenstva Slovenskej komory architektov. Popritom sa aktívne venuje športu. Je ženatý, má dve dcéry a žije v Bratislave.