Zo Slnečníc do centra to nová električka zvládne za 15 minút

Už o pár rokov sa električkou bude dať pohodlne odviezť aj do Slnečníc. Ako sa vyvíjala jej história, aký je súčasný stav a čo môžeme očakávať v najbližších rokoch? Porozprávali sme sa s Petrom Válkym, riaditeľom odboru dopravnej integrácie v spoločnosti Braislavská integrovaná doprava, a. s. 

Publikované

Kedy ste sa začali zaujímať o dopravu?

Už v detstve. Súviselo to aj s tým, že dedko robil pre železnice, takže sme často chodili sledovať vlaky. Po vyštudovaní odboru dopravné inžinierstvo na Žilinskej univerzite v Žiline som nastúpil do firmy, ktorá sa zaoberala programovaním svetelných križovatiek. Keď neskôr mala Bratislavská integrovaná doprava (BID) vypísané voľné pozície, dostal som sa do aktuálnej práce. Pre BID robím už 12 rokov, z toho päť rokov na pozícii riaditeľa. 

Ako sa za tie roky, počas ktorých pôsobíte v BID, vyvíjala doprava v Bratislavskom kraji? 

Podarilo sa spustiť dopravnú integráciu, čo považujem za výraznú zmenu. V rámci regiónu sa urobili taktové cestovné poriadky a optimalizovali sa spoje. Výrazne sa rozšíril počet nízkopodlažných vozidiel. V roku 2009 boli skôr výnimočné, dnes sú nízkopodlažné už takmer všetky autobusy, z električiek polovica a kompletne všetky trolejbusy. Vozidlá sú vybavené klimatizáciou a zlepšili sa aj informačné systémy. Kvalita cestovania sa neustále zlepšuje.

Majú ľudia v posledných rokoch väčší záujem o hromadnú dopravu?  

Sledujeme čísla z celého kraja a môžem povedať, že počet cestujúcich medziročne neustále mierne narastá. Počas posledných troch rokov je medziročný nárast dve-tri percentá.

Napriek tomu sú medzi ľuďmi stále predsudky napríklad že električky sú špinavé, staré, nespoľahlivé alebo ich okupujú asociáli.

Paradoxne, električkovú prepravu odsudzujú najmä ľudia, ktorí v nej už 20 rokov nesedeli. Cestovania električkou sa už naozaj netreba báť, aj vo svete je to veľmi obľúbený a využívaný spôsob dopravy. Ako som spomínal, veľká časť vozidiel je už vymenená za moderné stroje, ktoré sa pravidelne čistia a dezinfikujú. Výstavbou ďalšieho predĺženia trate v Petržalke sa opäť posunieme o krok bližšie k tomu, ako vyzerajú metropoly v modernej Európe. Nová trať nebude iba technickým riešením, ale aj vizuálny štýl zastávok a príslušenstva bude hodný 21. storočia. Naozaj si to treba vyskúšať, dať tomu čas a spoznať tie najlepšie spojenia. Aj cestovať verejnou dopravou sa treba naučiť. Pri pravidelných cestách často nájdete aj vlastné vychytávky – napríklad že sa vám oplatí vystúpiť o zastávku skôr alebo prestúpiť na inej zastávke, než ste zvyknutí alebo vám ukazuje vyhľadávač, a budete v cieli skôr.

Cestovania električkou sa už naozaj netreba báť, aj vo svete je to veľmi obľúbený a využívaný spôsob dopravy. Veľká časť vozidiel je už vymenená za moderné stroje, ktoré sa pravidelne čistia a dezinfikujú.

Zaujímavosťou je, že vo voľnom čase brigádnicky jazdíte na električke. Keď sa rozprávate s kolegami šoférmi, dostávate návrhy na zlepšenie?

Občas za mnou chodia, je to pre mňa spätná väzba, ktorú môžem zužitkovať práve na pozícii riaditeľa odboru integrovanej dopravy. Napríklad v roku 2018, keď sa posilňovala doprava z regiónov, som vďaka praxi v električke videl, že v rannej špičke na račianskej radiále električky nestíhajú, pretože každých osem minút prišiel vlak, z ktorého vystúpilo 300 ľudí. Na základe toho sme v tomto čase posilnili linku 7. Treba však myslieť na to, že nie každý nápad, ktorý sa na prvý pohľad zdá dobrý, sa dá zrealizovať v praxi.

Poďme sa porozprávať o samotnej električke. Kam až siaha jej história na území Bratislavy?

Električky v Bratislave začali premávať v roku 1895 na linke, ktorá spájala centrum mesta s hlavnou železničnou stanicou. Postupne sa linky rozšírili na Špitálsku ulicu, Obchodnú a Dostojevského rad. V takomto stave to vydržalo do roku 1914, keď vznikla viedenská električka. To bola elektrická železnica, ktorá v Bratislave a vo Viedni premávala ako električka a na medzimestskom úseku ako vlak. Po prvej svetovej vojne mierne stratila na význame, keďže sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko a pribudli colné kontroly na hraniciach. Premávala do začiatku druhej svetovej vojny, keď Petržalka pripadla Nemeckej ríši a premávka sa zastavila úplne. Samotná bratislavská električková sieť sa postupne predĺžila do Karlovej Vsi, na Vinohrady. V 60. rokoch minulého storočia územný plán rátal s veľkým rozvojom električkovej trate. Neskôr sa však zmenil a začalo sa rátať s tým, že Bratislava bude miliónovou metropolou. Začalo sa plánovať metro, ktorého výstavba sa nikdy nedokončila, pretože prišla revolúcia, ale aj z iných dôvodov.

Kapacita metra by bola príliš veľká na to, aké potreby Bratislava mala a aj v súčasnosti má. Metro by v skutočnosti nebolo plne využité a jeho prevádzka by bola vysoko neekonomická

Prečo sa napokon metro nepostavilo? 

Kapacita metra by bola príliš veľká na to, aké potreby Bratislava mala a aj v súčasnosti má. Metro by v skutočnosti nebolo plne využité a jeho prevádzka by bola vysoko neekonomická. Na druhej strane, kapacita električiek sa dá ešte vždy zvyšovať podľa potreby. V roku 2003 sa vedenie mesta Bratislava definitívne rozhodlo, že výstavba metra sa neuskutoční a nosný dopravný systém bude na báze električkového spojenia. Napokon, električková trať je v princípe postavená presne v tých istých miestach, kde sa rátalo s metrom. Máme tu radiálnu sieť. Z centra vychádzajú trate do jednotlivých radiál, ktoré sú pomerne dlhé. Práve na mieste, kde kedysi dávno začali budovať metro, bude stáť zastávka novej električkovej trate v Slnečniciach.

Čo malo vplyv na súčasný stav dopravy v Petržalke? 

Petržalka bola vyslovene stavaná s tým, že jej centrom pôjde vysokokapacitný dopravný systém – buď metro, alebo električka. Tomu je prispôsobené aj vedenie ciest a linky autobusov. Žiaľ, dodnes na tej osi komplexný vysokokapacitný systém nevedie. To ovplyvňuje celý dopravný tok. Riešením je výstavba ďalšej etapy električkovej trate. 

Povedzte nám viac o prvej etape, ktorá už je uskutočnená. Ako prebiehalo jej plánovanie?

Od roku 2003 sa preskúmalo niekoľko variantov, napokon sa ako najvhodnejší ukázal pozemný variant na úrovni terénu s niekoľkými premosteniami. Prvá etapa zahŕňala prestavbu Starého mosta z centra mesta do Petržalky a trať s tromi zastávkami: Sad Janka Kráľa, Farského a Jungmannova. Na túto etapu nadviaže druhá etapa. 

Ako sme na tom aktuálne s dlhoočakávanou druhou etapou? 

Všetky stavebné povolenia sú vydané, projektovo je trať pripravená, bolo ukončené verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Koncom tohto roka sa teda začne s vytyčovaním staveniska a v priebehu ďalšieho roka s výstavbou. Celá stavba by mala byť ukončená koncom roka 2023. 

Električková zástavka Janíkov dvor bude lokalizovaná priamo v priestore Slnečníc – konkrétne pri obytnej zóne Slnečnice POP, ktorá je momentálne vo výstavbe.

Z akých úsekov sa bude nová trať skladať? 

Trať bude viesť od dnešnej zastávky Jungmannova po otočku v Janíkovom dvore, ktorá bude susediť so železničnou traťou v smere do Rusoviec. Aktuálna Jungmannova sa presunie bližšie k Chorvátskemu ramenu a bude zabezpečený pohodlnejší priamy prestup na autobusy. Ďalšou zastávkou bude Gessayova – Petržalka Centrum. Potom bude nasledovať Zrkadlový háj, potom bude zastávka Stred zhruba na úrovni Technopolu, ďalšia Veľký Draždiak na Strečnianskej, Lietavská a napokon Janíkov dvor. Všetko sú to zatiaľ pracovné názvy, celkovo by malo vzniknúť sedem nových zastávok. Posledná zastávka, teda Janíkov dvor, bude zároveň lokalizovaná priamo v priestore Slnečníc – konkrétne pri obytnej zóne Slnečnice POP, ktorá je momentálne vo výstavbe.

Výmena každodenného využívania auta za električku dokáže značne znížiť emisie v meste. Navyše, ak sa v najbližších rokoch zavedie prísnejšia parkovacia politika, električka bude veľmi praktickým a úsporným riešením aj v tomto smere.

Čo prinesie nový úsek trate obyvateľom rôznych častí Slnečníc? 

Autobusy číslo 91 a 191, ktoré dnes chodia po Panónskej, budú mať zastávku na moste a priamo pod nimi bude zastávka električky. Z električky sa teda bude dať pohodlne prestúpiť a pokračovať aj do ďalších častí Slnečníc a naopak. Z celej zóny Mesto v Slnečniciach sa však bude dať bezproblémovo dostať na električku aj peši – v skutočnosti to bude len pár minút chôdze. Najpodstatnejšie je to, že doprava sa výrazne zrýchli a zefektívni. Odhadujem, že zo zastávky Janíkov dvor na Kamenné námestie to bude električkou trvať 12 až 15 minút. Navyše celá trasa bude bez prestupu, čiže napríklad cestu do práce môže človek využiť aj na niečo zmysluplné – prečítať si ranné správy alebo povybavovať maily. Dopraviť sa bude dať pohodlne, spoľahlivo a najmä bez stresu z dopravných kolón. V neposlednom rade je to pozitívny podnet aj na ekologickejší prístup k životu, keďže výmena každodenného využívania auta za električku dokáže značne znížiť emisie v meste. Navyše, ak sa v najbližších rokoch zavedie prísnejšia parkovacia politika, električka bude veľmi praktickým a úsporným riešením aj v tomto smere.

Počíta sa v projekte aj s cyklotrasami? 

Áno, popri celej dĺžke trate bude vedená cyklotrasa dostatočnej šírky, dva štandardné cyklopruhy. Napojí sa na cyklotrasu, ktorá už aktuálne vedie popri Chorvátskom ramene, od zastávky Jungmannova. Povedie teda až do centra. Popri celom úseku električkovej trate sa bude dať jazdiť aj na bicykli. Mesto plánuje vybaviť zastávky aj cyklostojanmi a pravdepodobne tam pribudnú aj stanice na zdieľanie bicyklov. V Slnečniciach to môže byť o to zaujímavejšie, že z konečnej zastávky električky nebudú obyvatelia musieť ísť ďalej autobusom, ale môžu sa odviezť na bicykli alebo na kolobežke. Ja vnímam ako super vec to, že medzi električkovou traťou a cyklistickou cestou je plánovaný pás zelene. Pri projektovaní sa myslelo aj na prírodu a pohodlie cyklistov aj obyvateľov, čo ma teší. 

Čo môžeme očakávať vo vývoji bratislavskej električkovej dopravy v najbližších rokoch a desaťročiach? 

Aktuálne je prioritou dobudovanie petržalskej trate. Potom nás čaká vybudovanie radiály do Vrakune a Podunajských Biskupíc. Bude nasledovať prepojenie tratí SND – Miletičova, Tomášikova, hodila by sa aj Bojnická a Galvaniho. Potom všetky krátke predĺženia v Ružinove z dnešného obratiska na obratisko linky 39, kde má byť vybudovaný železničný terminál, čiže prestup z vlaku rovno do električky. Dôležité bude aj predĺženie smerom na Bory, najmä v súvislosti s novou nemocnicou, ale aj novou výstavbou. Plánujeme aj prepojenie s Vajnormi k železničnej stanici. Dnes je ešte mierne priskoro plánovať niektoré z týchto tratí, pretože výstavba ešte nepokročila do takej miery, aby električka mala koho obsluhovať. Nie je však priskoro o nich uvažovať, treba s tým rátať. 

V čom by sme si v oblasti hromadnej dopravy mohli zobrať príklad z európskych metropol?

Keď dnes porovnáme najnovšie autobusy a električky v Bratislave a vo Viedni, komfort a výbava sú identické. Ale ja si myslím, že v niečom už sme príkladom aj my v Bratislave. (úsmev) Pred niekoľkými týždňami sme spustili prepojenie verejnej dopravy so Slovnaft bikom, a ak máte ročnú električenku, dokážete využívať Slovnaft bike so zľavou. O pár týždňov neskôr spustili niečo podobné v Prahe a rovnako sa na tento krok pripravuje aj Viedeň. Čiže v tomto sme boli prví a metropoly našich susedov sme už aj predbehli. Napríklad aj čo sa týka električeniek. Nemáme ich papierové, ale už od roku 1995 na čipových kartách s kĺzavou platnosťou. Vo Viedni takýto mesačník nekúpite – je v papierovej forme a dá sa kúpiť s platnosťou iba od 1. dňa v mesiaci. V Prahe zaviedli tzv. Lítačku len pred pár rokmi, dovtedy mali takisto papierové lístky. Čiže aj v modernizácii týchto systémov sme pomerne šikovní. 

Mohlo by vás zaujímať

Juraj Benetin: Slnečnice ľudí spájajú. To je napokon to najdôležitejšie

Urbanista a architekt Juraj Benetin si s nami zaspomínal na zrod Slnečníc a porozprával nám nielen o urbanistických výzvach v Bratislave na najbližšie roky, ale aj o tom, v ktorom momente bol najviac hrdý na svoju prácu pre Slnečnice a prečo je rezidenčná architektúra jeho srdcovou záležitosťou. 

Čítať viac
Na tomto webe používame súbory cookie na účely poskytovania služieb, prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti. Používaním tohto webu s tým vyjadrujete súhlas. Viac informácií.