Dobrú komunitu robí pocit susedstva

Ak komunity tvoria zaujímaví susedia, ktorí spoločnosť obohacujú o exotické chute, príjemné melódie alebo hodnoty vedúce ku kvalite vzdelávania, mestská anonymita sa mení na príjemné, bezpečné a veselé prostredie. Sme hrdí, že v Slnečniciach takýchto ľudí stretnete na každom kroku. S radosťou vám predstavujeme ďalších troch.

Cítiť sa doma ako na dovolenke

Kristína je najšťastnejšia, keď má svoj byt plný ľudí. Medzi svojimi je známa ako výborná hostiteľka, ktorá varí jedlá z celého sveta, a to čo najvernejšie pôvodným receptom. Hovorí, že ingrediencie vie zohnať aj v Bratislave. A to, čo nenájde, si zaobstará vo Viedni či v Budapešti. Naučiť sa variť „medzinárodne“ sa rozhodla počas lockdownov, ako aj preto, že Bratislava je ešte stále menej kozmopolitná ako viaceré európske hlavné mestá.

Na svojom byte, ktorý, ako sama hovorí, je viac kuchyňa ako byt, najviac miluje rozmerný balkón. Keď je teplo, s priateľmi tam trávi kopu času, čo si rodená Staromešťanka nevie vynachváliť. Najobľúbenejším jedlom jej známych sú bao buns, čiže ázijské parené žemličky plnené všetkým možným. Kristína ich pripravuje s päť hodín pripravovaným bôčikom, pomarančmi a klinčekmi. Svoje výtvory zverejňuje na instagramovom účte @kitchenexplosions.

Nenudí sa ani v pracovnom živote, keďže spoluorganizuje najväčší technologický a startupový festival na Cypre. Začínal ako spontánne stretnutie dvesto nadšencov a dnes dokáže pritiahnuť päťtisíc ľudí a veľké mená spolu so zaujímavými projektmi. Ako sa jej býva v Slnečniciach, nám povedala Kristína Priecelová.

Prečo si si vybrala život v Slnečniciach?

Malo ísť o štartovacie bývanie. Narodila som sa v Starom Meste, a keď som si išla pred rokmi kupovať byt, chcela som ostať tam. Všetko bolo, samozrejme, príliš drahé, takže Slnečnice boli pre mňa spojením realistického a komfortného. Vtedy tu bolo ešte len málo domov, dnes to už našťastie vôbec neplatí. Napokon som si to tu veľmi obľúbila. Kedykoľvek mi napadlo, či sa niekam nepresťahujem, uvedomila som si, ako mi je tu dobre.

Nešoférujem a úplne v pohode sa dostanem do mesta. Zároveň sa tu pre čosi stále cítim ako na dovolenke. Na balkóne, z ktorého sa už pomaly stala inštitúcia, trávim naozaj veľa času. Robievam na ňom balkónovice a kamaráti hovoria, že je to najlepšia reštaurácia v Bratislave.

Necítim sa tu sama. Ten pocit Slnečničana je v niečom výnimočný, dokáže byť skoro až taký dedinský.

Ako vnímaš tunajší komunitný život?

Je to tu veľmi rodinne založené, ale od kamošov, čo sú na zoznamovacích aplikáciách, viem, že je tu aj veľa single ľudí. Komunitou sú pre mňa aj skupiny na sociálnych sieťach, kde sa dá všetko možné požičať, darovať, predať, vymeniť, pomôcť si – od koláčikov po starý bicykel pre dieťa.

Keď mi vypadla elektrina, spýtala som sa v skupine, čo mám robiť, a do dvoch sekúnd mi dobrý sused poradil. Necítim sa tu sama. Ten pocit Slnečničana je v niečom výnimočný, dokáže byť skoro až taký dedinský. Napríklad tu mám známych, a keby som bývala v centre, asi by som nemala pocit toho susedstva ako tu.

Je niečo, čo by si vylepšila?

Zase sa vrátim k balkónu. Potešilo by ma, keby som videla viac spoločenského života aj na tých balkónoch. Keby som videla, ako ľudia majú návštevy, hrajú karty, oslavujú vo všetkej počestnosti do desiatej večer a podobne. Ale je jasné a pochopiteľné, že práve ten pokoj veľa ľudí, naopak, ocení.

Kolobeh si našiel cestu do Slnečníc. Každý týždeň tu dostávajú veci druhú šancu

Komunitný projekt Kolobeh vznikol s cieľom dať veciam či už sú to hračky, oblečenie alebo domáce potreby, druhý život. Mary Riganová, jeho zakladateľka tvrdí, že dnes je už viac o stretávaní sa, vzniku nových priateľstiev a užívaní si spoločne stráveného času.

Čítať viac

Programovať a koncertovať

Indie rock a kódovanie možno nie sú najklasickejšou kombináciou, ale Jakub ich obe zvláda výborne. Hovorí, že je to vec vkusu. Hudbou by sa rád aj živil, ale programovanie je podľa jeho slov skvelý predmet štúdia a zaujímavá oblasť na poznanie. Ako frontman indie rockovej kapely Fortuan sa môže pochváliť rotáciou dvoch skladieb v jednom z najpočúvanejších rádií na Slovensku.

Veľmi dobre spieva v angličtine, takže sa stáva, že promotéri občas nevedia, či je vôbec zo Slovenska. O tom, ako sa ocitol v Slnečniciach a ako vníma život tu, hovorí hudobník, programátor alebo aj umelecký geek Jakub Hančin.

Čo vás pritiahlo do Slnečníc?

Najskôr som zvažoval bývanie na opačnom konci Bratislavy, ale kým som našetril potrebnú sumu na kúpu bytu, vyhliadnutá nehnuteľnosť zdražela o ďalšie desiatky tisíc eur. V Slnečniciach žijem aktuálne v podnájme, prisťahovali sme sa v lete 2020. Plánujeme tu však ostať a budúci rok sa nasťahovať do vlastného. Manželka je z Petržalky a sme radi, že kúpa v plánovanej lokalite nevyšla, pretože na Žltej ulici sa nám páči. Je tu výborné napojenie na hrádzu, páči sa mi aj architektúra.

Dvadsaťdva rokov som žil v okrajovej časti na opačnom konci Bratislavy – skoro celý život, až na obdobie na vysokej škole. Oproti nej tu vnímam násobne viac príležitostí. Je tu Draždiak, kam zájdem za chvíľu po hrádzi, zahrám si tam plážový volejbal, piesok zmyjem v jazere a idem späť. Nemusím stretnúť ani jedno auto, je tam málo frekventovaná cesta – a to je veľký komfort a luxus takto žiť.

Napríklad keď som zvykol dochádzať na bicykli do mesta, tak medzi Devínom a Karlovou Vsou musíte cestu zdieľať s autami a autobusmi. Ja som už mal vyrátané, že kým sa dostanem z Devína do Karlovky, tak ma trikrát predbehne spoj 28. Ak mám dobrý čas, tak len dvakrát. A to je hrozné, najmä ak si vodič povie, že nebude obchádzať cyklistu s odstupom, nehovoriac ešte o momente, ak ide oproti autobusu auto.

Sme radi, že kúpa v plánovanej lokalite nevyšla, pretože na Žltej ulici sa nám páči. Je tu výborné napojenie na hrádzu, páči sa mi aj architektúra.

Je niečo, čo by ste chceli na bývaní v štvrti zlepšiť?

Možno by som vylepšil len napojenie na cyklotrasu, aby človek nemusel chodiť s bicyklom cez lesík.

Veľká misia sa podarí, ak je dobrý pocit z domova

Zuzana Mikloš Fabrici založila a vedie Lýceum C. S. Lewisa v Bratislave. Ide o školu, ktorá do vzdelávania prináša závan potrebnej modernosti a pokroku. K vzdelávaniu sa dostala po viacerých pracovných skúsenostiach – či už v korporácii, alebo v zahraničí. Hovorí, že mala šťastie, keď zakotvila v Narnii, ďalšej škole presadzujúcej priekopnícke metódy na Slovensku.

Vďaka tejto skúsenosti nabrala manažérske schopnosti, a tak sa rozhodla pre spustenie vlastného projektu. Lýceum vzniklo, aby jeho absolventi a absolventky uspeli v modernom svete, ktorý sa zdá menej predvídateľný a viac zrýchlený. Znamená to, že ich na škole učia zručnostiam 21. storočia.

Okrem tzv. hard skills by mali vedieť, ako sa vynájsť, pýtať sa a kriticky myslieť. So školou preto spolupracujú aj viaceré firmy, vďaka ktorým majú žiaci a žiačky zabezpečený kontakt s praxou. Vďaka svojej práci bola zaradená napríklad na mapu sociálnych inovátorov Nadácie Pontis. Zuzana Mikloš Fabrici hovorí, ako sa jej podarilo úspešný projekt zrealizovať a ako sa jej býva v Slnečniciach.

Čo je tajomstvo úspechu lýcea?

Ľudia. Bez nich by to nešlo. Aj študentov učím, že networking je úplný základ a ani školu by som nezaložila sama. Do tímu sa nám podarilo prilákať veľa zaujímavých a kreatívnych ľudí. Koncept školy, ktorá chce pokrývať zručnosti 21. storočia, vnímajú pozitívne rodičia, verejný sektor či firmy. Našli sme v nich veľkú podporu.

Zároveň sa nám podarilo nájsť externých spolupracovníkov a firmy, vďaka ktorým sme úzko spojení s praxou. A k tomu musím spomenúť tvrdú prácu a motiváciu robiť dobrú školu, od ktorej by sa raz mohli učiť aj iné vzdelávacie inštitúcie.

V našom vnútrobloku mávame brigády, na ktorých sa staráme o okolie. Tam sa zvykne navariť guláš, deti sa hrajú a my čo-to porobíme.

Je takéto budovanie kontaktov prenosné aj na bývanie? Ako vnímate komunitný život v Slnečniciach?

Priznám sa, že nie som najaktívnejšou členkou komunity v Slnečniciach, pretože to je naozaj veľká časť mojej práce. Ale viaceré výhody vnímam aj ja. Komunita je pre mňa to, že máme skupiny a sociálne siete, cez ktoré si dokážeme pomôcť. Alebo to, že môžem zaklopať susedom a vypýtať si vajíčka, takýto pocit mám z nášho susedstva. Potom ešte mávame v našom vnútrobloku brigády, na ktorých sa staráme o okolie. Tam sa zvykne navariť guláš, deti sa hrajú a my čo-to porobíme.

Komunitný život nám pomáha pomáhať si

Spája ich jedna adresa – sú susedmi, ktorí si na svoj život vybrali Slnečnice. Spája ich však aj niečo iné – svojou činnosťou stmeľujú komunitu. 

Čítať viac

Čo sa vám na živote v Slnečniciach ešte páči?

Lýceum je mladá inštitúcia a rozbiehala som ju na materskej dovolenke. Pomohlo mi, že život v Slnečniciach je zameraný na mladé rodiny. Keď dcéra bude mať viac rokov, viem, že sa o ňu nebudem báť, ak bude vonku. Je to tu naozaj bezpečné, v mojom okolí sa všetci poznajú a tá tendencia spoznávať sa tam je stále. Býva sa tu dobre. 

Čo by ste ešte v Slnečniciach privítali?

Určite školu, ktorú tu veľmi potrebujeme. A možno ešte viac života. Mali sme tu kaviareň, ktorá bohužiaľ skončila, ale už máme novú, tak sme ju hneď boli viackrát podporiť, aby prežila. Našťastie viem, že postupne príde viac prevádzok. Alebo nejaké multifunkčné centrum, cez deň možno materské centrum, potom v neskorších hodinách miesto na workshopy a kultúrne podujatia. Už je tam veľká populácia, ktorá by to utiahla.

Životaschopná komunita je základom dobrej štvrte. Pozrite si aj príbehy ďalších šikovných susedov, ktorí našli svoj domov v Slnečniciach a ktorých aktivitu v komunite si veľmi vážime.