Ľudí z áut nedostane iba parkovacia politika. Sieť MHD je alfou a omegou ekologickejšieho cestovania

Bratislavský nultý obchvat spolu s veľkokapacitným kruhovým objazdom odľahčil podľa dopravného inžiniera Ing. Vladimíra Mikuša niektoré cesty natoľko, že za podobnú dopravnú situáciu by sme aj na iných cestách boli radi.

Čomu vďačíme v Slnečniciach za dobrú dopravnú situáciu?

V prvom rade je to dobrá poloha Slnečníc, ktoré sa nachádzajú priamo v dotyku s vysokokapacitnými cestami, ako je Panónska ulica, Dolnozemská cesta a dnes už aj Azúrová ulica. Práve tá posledná menovaná hrá čoraz väčšiu úlohu, keďže je spojením na diaľnicu D4, známu aj ako nultý obchvat.

Bodaj by sme mali aj na iných dopravných uzloch v meste podobnú situáciu ako v Slnečniciach.

Pomerne dobrá situácia z pohľadu vodičov je aj vďaka prestavbe križovatky Panónska/Dolnozemská na veľkú okružnú križovatku, ktorá sa spravila práve v súvislosti so Slnečnicami. Môžeme sa baviť, či a kedy bude potrebovať rozšírenie, ale bodaj by sme mali aj na iných dopravných uzloch v meste podobnú situáciu.

Čím konkrétne pomohol kruhový objazd?

Aj keby projekt Slnečnice nebol realizovaný, toto riešenie by asi bolo potrebné. Pre obyvateľov južnej časti Petržalky je využívanie D4-ky pre rýchly presun do mestských častí za Dunajom veľmi zaujímavá alternatíva k ostatným mostom. Kruhový objazd má kľúčový význam aj do budúcnosti. Už dnes sa naň pripájajú štyri smery, a ak berieme aj Orechovú cestu, ktorá dnes nemá veľký význam, je to dokonca päť smerov.

Dnes vedie Orechová ulica v princípe do poľa.

Orechová ulica síce dnes vedie do nezastavanej oblasti, ale práve ňou obsluhovaná zóna má pred sebou významný rozvoj. Bratislavský samosprávny kraj tu plánuje veľký zámer - vybudovanie veľkej zóny s rôznymi športoviskami (Prečítajte si viac na tu). Po dobudovaní tohto zámeru samosprávneho kraja sa aj Orechová ulica stane pomerne frekventovaným napojením na kruhový objazd.

Keď už spomínate nultý obchvat, viedli sa diskusie, či pomôže doprave. Pomohol?

Každý obchvat má svoj význam. Nový obchvat, najmä po jeho plnom dokončení, môže výrazne odbremeniť Bratislavu od tranzitnej dopravy vrátane kamiónovej. Ak prichádzam do Bratislavy od Trnavy a mojim cieľom je juh Petržalky, nemusím ísť po Prístavnom moste, kde v špičke môže byť zdržanie. Omnoho jednoduchšie sa dostanem do Petržalky po D4-ke z juhu.

Ale aj pre obyvateľov Petržalky priniesla D4-ka nové možnosti. Ak sa ráno potrebujem dostať do východných častí mesta, napríklad Rače, Nového mesta, Vajnor či Podunajských Biskupíc, je určite jednoduchšie ísť po D4-ke a vyhnúť sa „starým“ mostom, cez ktoré sa presúvajú ľudia do mesta.

Čo to znamená v praxi?

Keď pozrieme na čísla, práve D4-ka by mohla vyriešiť cca štvrtinu dopravy vznikajúcej z budúcich potrieb obyvateľov celého Južného mesta. To je približne 1800 vozidiel za hodinu v špičke jednosmerne, čo ak by sme pre lepšiu predstavu zoradili za sebou, tak je to konvoj o dĺžke 12 km. Týchto 1800 vozidiel dostaneme z iných mostov, ale najmä sa títo ľudia rýchlejšie dostanú do iných častí mesta.

Spolu s postupnou výstavbou ďalších častí Slnečníc sa počíta aj s novými napojeniami.

Aké ďalšie dopravné riešenia pre individuálnu dopravu sa plánujú?

Spolu s postupnou výstavbou ďalších častí Slnečníc sa počíta aj s novými napojeniami. Pripravujú sa priame napojenia v Zóne mesto pri projekte POP na Panónsku cestu križovatkou so semaformi. Takisto sa bude Južné mesto napájať v predĺžení Jantárovej ulice na Panónsku cestu, a to trasou, ktorá kopíruje trasu električky pod mostom. Taktiež sa ako účelné javí priame napojenie v Zóne mesto na Panónsku cestu plnohodnotnou stykovou križovatkou.

Výhľadovo sa, samozrejme, počíta v prípade nárastu automobilovej dopravy aj s rozšírením vysokokapacitného kruhového objazdu. Pôjde však o menšie úpravy, navýšenie kapacity, nie zásadnú prestavbu.

„Električka má v Bratislave vlastné trate, čo môžeme považovať za luxus,“ hovorí dopravný inžinier

Električka je z pohľadu kapacít, teda schopnosti dopraviť čo najväčší počet ľudí, najlepší dopravný prostriedok pre Bratislavu. Po dokončení jej predĺženia až do Slnečníc bude mimoriadne atraktívna aj pre obyvateľov tejto novej časti Petržalky.

Čítať viac

Problém so zápchami čiastočne v pandémii, v čase práce z domu ustúpil. Môže budovanie nových ciest stačiť aj do budúcnosti?

Nie, Bratislava potrebuje rozvíjať alternatívy, ktoré dokážu z pohľadu komfortu cestujúcich konkurovať individuálnej automobilovej doprave. Ani reštrikciami, ako je parkovacia politika, nedosiahnete všetko, treba naplno rozvinúť všetky nástroje riadenia mobility. Ak chcete ľudí dostať z áut, musíte pre nich zatraktívniť tie formy, ktoré preferujete a sú z vášho hľadiska účinnejšie. Z tohto pohľadu je, nielen v Bratislave, verejná hromadná doprava alfa a omega všetkého, a to vďaka jej prepravnej kapacite.

Čo konkrétne by pomohlo?

Dôležité je nielen rozvíjať MHD v samotnej Bratislave, napríklad električku, ktorá bude pre obyvateľov Slnečníc a Petržalky obrovská pozitívna zmena, ale aj regionálnu verejnú dopravu. Svoj potenciál tu má tiež cyklistická doprava. Pretože ak aj spoplatníme parkovanie napríklad ľuďom zo satelitov, ale neponúkneme im alternatívu, ako sa dostať do Bratislavy, môže sa to prejaviť tým, že si budú hľadať prácu inde. A teda do mesta neprinesú zase svoju pracovnú silu či kúpyschopnosť, čo má, samozrejme, dopady aj na ekonomický potenciál mesta. Bez koordinovanej spolupráce hlavných aktérov v obstarávaní výkonov vo verejnom záujme, t.j. mesta, regiónu a štátu, to i naďalej bude len málo efektívne.

Ing. Vladimír Mikuš je dopravný inžinier, ktorý sa rôznymi aspektami rozvoja dopravy zaoberal na Útvare dopravného inžinierstva hl. m. SR Bratislavy, v Dopravnom podniku Bratislava a aktuálne v spoločnosti DI CONSULT.