„Teším sa z toho, čo je dnes,“ hovorí nevyliečiteľný optimista

Dávid šíri pozitívnu atmosféru po celých Slnečniciach. Do Slnečníc sa sťahoval cez Vianoce 2021. „Premiestnili sme sem našu rodinnú základňu. Som rodený Bratislavčan, narodil som sa v Petržalke, ale vyrastal som v Rači."

Publikované:
Čas čítania: 5 min.

Za Dávidom Ďurianom do Zóny Mesto ideme počas jedného z posledných zimných dní. Je slnečno a nad hlavami máme bezoblačné nebo. Tešíme sa, pretože bude množstvo svetla pre fotky. Naša radosť trochu vychladne, keď vystúpime z auta – fúka totiž mrazivý vietor. Dávidovi to ale zjavne neprekáža, víta nás so širokým úsmevom.

Parkujeme pred gastro zónou v Slnečnice markete, Dávid býva o pár desiatok metrov ďalej. Pýtame sa, či sem chodieva často. „Nie som nijaký šéfkuchár,“ skritizuje sa Dávid, „som rád, že sa tu viem prestravovať úplne v pohode – užívam si, že z home officu si vybehnem na obed.“

Do Slnečníc sa sťahoval cez Vianoce 2021. Dva dni pred sviatkami mu doviezli posteľ a sedačku a celé Vianoce strávil s vechťom a kýblikom, keďže pri sťahovaní sa neskutočne práši. Niektorí ľudia by to zobrali ako tragédiu – zničené sviatky, samá robota namiesto oddychu. Dávid je ale optimista. Zobral to ako výzvu, tešil sa z vlastného bývania.

Pracuje ako účtovník vo veľkej firme. Pýtame sa ho na jeho záľuby, trochu podpichovačne sa pýtame, či lúšti krížovky: „Nó, to skôr môj otec,“ zasmeje sa.

Je mi tu dobre, aj home office ma tu baví viac.

Jeho rodičia bývajú len o dva domy ďalej – byty kupovali naraz: „Premiestnili sme sem našu rodinnú základňu. Som rodený Bratislavčan, narodil som sa v Petržalke, ale vyrastal som v Rači. Tam som prežil celú pubertu, bol som tam na prvej diskotéke aj na prvom rande,“ spomína s miernym úškrnom. S partiou sa flákali po sídlisku, robili vylomeniny, tešili sa z mladosti. A aj dnes sa tešia spoločne – niekoľko Dávidových kamarátov sa takisto sťahuje do Slnečníc.

Knihomoľský marec: Čo sa číta v Slnečniciach?

Knihomoľský marec: Čo sa číta v Slnečniciach?

Keďže marec je mesiacom všetkých knihomoľov a knihomoliek, spýtali sme sa, akým knižným titulom holdujú obyvateľky a obyvatelia alebo fanúšikovia a fanúšičky Slnečníc. 

Čítať viac

Teší sa domov, keď sa vracia z dovolenky

„Väčšinou, keď človek ide na dovolenku, tak sa neteší domov. Boli sme takto s partiou nedávno v Poľsku. A ako som sa tešil tam, tak som sa tešil aj naspäť. Teraz v stredu som bol hrať bedminton a keď som šiel odtiaľ, tak zase som si hovoril, že bože ako sa teším domov. Je mi tu dobre a aj home office ma tu baví viac,“ hovorí Dávid.

Zaujíma sa o technológie, autá aj reality. Ale jeho najobľúbenejšia investícia nás prekvapí.

„Najlepšia investícia je venovať sa sám sebe. Začal som cvičiť, zdravšie sa stravovať, chodím behať na hrádzu a popri tom si zariaďujem byt tu, v Slnečniciach,“ vymenúva svoje aktuálne priority. „Takže teraz sa prehrabávam katalógmi umývadiel a nábytku, aby som dokončil svoje vysnívané bývanie.“

Dávid je veľmi priateľský sused. Ako sa prechádzame pomedzi domy, predstavuje nás svojmu barberovi Filipovi. Strihať sa bol dnes ráno. Hovorí, že miluje kontakt s ľuďmi.

Ponuka bývania s výhľadom

Najdôležitejšie v živote je pre neho zdravie, rodina a šťastie. „Jedno bez druhého nejde. Aj keď máš rodinu a si šťastný ale nie si zdravý, je to na prd. Keď si zdravý ale si bez rodiny, je to na prd. Keď máš tieto tri veci, tak si v pohode,“ vysvetľuje.

„Zakladám si na dobrých vzťahoch. V práci, v rodine, so susedmi... Som rád medzi ľuďmi. Nie som človek, ktorý páli mosty. Ťažko znášam konce. Aj keď sme sa rozchádzali s priateľkou, kamarát mi poradil: správaj sa tak, ako chceš, aby si ťa pamätala. A rozišli sme sa bez výčitiek alebo zloby. A tak to podľa mňa má byť.“

Komunitný život nám pomáha pomáhať si

Komunitný život nám pomáha pomáhať si

Spája ich jedna adresa – sú susedmi, ktorí si na svoj život vybrali Slnečnice. Spája ich však aj niečo iné – svojou činnosťou stmeľujú komunitu. 

Čítať viac

Dávid presídlil do Slnečníc celú rodinu

Hovorí o sebe, že je rodinný typ. Je rád, že všetci spolu vychádzajú a sú blízko seba. Otcov sen bol domček, no na bývaní v satelite sa nevedeli v rodine zhodnúť. Byt s terasou, ďalej od panelákov ale blízko ku všetkým službám vyšiel ako kompromis, kedy sú obaja rodičia spokojní a navyše majú Dávida poruke.

Plánuje Dávid deti? Plánuje. Jedno, možno dve. Vraj ak človek zvládne jedno, to druhé je už hračka. Teší sa, ako bude s nimi pobehovať po ihrisku vo vnútrobloku alebo že hocikedy zazvoní k rodičom, aby sa potešili z vnúčat.

Hovorí ale, že sa nesnaží príliš fixovať na budúcnosť: „Snažím sa žiť tu a teraz. Zbytočne sa budem stresovať nad tým, čo sa môže stať. No čo sa môže stať? Hocičo. Teším sa z toho, čo je dnes.“

„Keď sme s vtedajšou priateľkou hľadali spoločné bývanie, pozerali sme rôzne novostavby. Kolega býva v Zóne viladomy a odporučil nám Slnečnice,“ spomína. „Projekt sa zapáčil aj rodičom, podľa mňa je to pre nich ideálna alternatíva. Na teraske si dajú kávičku alebo spomínané krížovky. Navyše, byť blízko seba znamená, že keď budem mať dieťa, môžu ho kedykoľvek povarovať a zas naopak, keď oni budú potrebovať mňa, kedykoľvek im viem vybehnúť na nákup alebo čokoľvek.“

Aj jeho rodičia sa tešia z nového bývania. Vôňa nového dreva, kúpa koberca, záclon – zariaďovať nový, veľký, vlastný priestor je pre nich radosť. Zdá sa, že sa tu Dávidovi predsa len plnia jeho túžby o zdraví, rodine a šťastí, hoci na staro-novom mieste.

Asi to tak má byť, že sa sem vraciam,“ vzdychne si spokojne.

Ponuka bývania v štvrti